Týmito slovami sa začína Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej
republiky, od prijatia ktorej Slovenskou národnou radou (SNR) uplynie v
nedeľu 17. júla 30 rokov.
Poslanci SNR prijali deklaráciu 17. júla 1992, v čase, keď bolo
Slovensko ešte súčasťou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
(ČSFR). V tomto období už prebiehali rozhovory českej a slovenskej
reprezentácie o ďalšom usporiadaní zväzkov medzi Slovákmi a Čechmi,
pričom k prijatiu deklarácie prišlo po tom, keď sa už nepredpokladali
významnejšie zvraty v rokovaniach o ďalšom štátoprávnom usporiadaní
ČSFR.
Parlamentné voľby, ktoré sa konali 5. a 6. júna 1992, vyhrala v Českej
republike Občianska demokratická strana (ODS) Václava Klausa. Na
Slovensku sa víťazom stalo Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Zo
strán, ktoré sa ocitli v SNR v novom volebnom období, mala vznik
samostatnej SR v programe iba Slovenská národná strana (SNS). HZDS
navrhovalo prijatie deklarácie, novej Ústavy SR a vyhlásenie referenda o
štátoprávnom usporiadaní.
Krátko po voľbách, 9. júna 1992, sa začali rokovania premiérov Vladimíra
Mečiara a Václava Klausa, ktoré sa pre odlišné predstavy o podobe
spoločného štátu skončili neúspechom.
Deklaráciou o zvrchovanosti SR sa grémium SNR zaoberalo 13. júla 1992,
keď oznámilo, že dokument sa bude schvaľovať nadpolovičnou väčšinou
hlasov poslancov. Poslanci neschválili návrh Františka Mikloška (KDH),
aby parlament prijal návrh na vyhlásenie referenda o vystúpení SR z ČSFR
na základe ústavného zákona. Naopak, podporili návrh Vladimíra
Miškovského (SNS), aby sa o prijatí deklarácie hlasovalo deklaratívne,
teda nie pomocou hlasovacieho zariadenia.
O štyri dni neskôr, 17. júla 1992, sa deklarácia prerokúvala v
slovenskom parlamente. Slávnostné zasadnutie SNR viedol jej vtedajší
predseda Ivan Gašparovič. Zúčastnili sa na ňom ústavní činitelia,
predstavitelia Federálneho zhromaždenia (FZ), vlády ČSFR, cirkevní
hodnostári a zahraniční hostia - poslanci Európskeho parlamentu.
V rozprave premiér Mečiar označil prijatie deklarácie za kvalitatívny
zlom, na ktorý Slováci čakali vyše 1000 rokov. Za jej prijatie napokon
hlasovalo 113 zo 147 prítomných poslancov, 24 bolo proti a desiati sa
hlasovania zdržali.
O tri dni neskôr, 20. júla 1992, aj v reakcii na prijatie deklarácie
rezignoval československý prezident Václav Havel. Svoj krok odôvodnil
slovami: "Tak, ako sa nechcem stať brzdou historického vývoja, nechcem byť ani dosluhujúcim úradníkom."
Premiéri Mečiar a Klaus sa na rokovaní v legendárnej brnianskej vile
Tugendhat 26. augusta 1992 napokon dohodli na rozdelení Česko-Slovenska
na dva samostatné štáty bez konania referenda.
V nadväznosti na prijatie Deklarácie o zvrchovanosti SR schválili
poslanci 1. septembra 1992 Ústavu SR. Po nadobudnutí jej účinnosti 1.
októbra 1992 sa zmenil názov slovenského parlamentu na Národná rada (NR)
Slovenskej republiky (SR). Samostatná SR vznikla 1. januára 1993.
Výročie prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR je na základe zákona NR SR z 20. októbra 1993 pamätným dňom.
Zdroj: www.nrsr.sk
Plné znenie Deklarácie o zvrchovanosti SR
D E K L A R Á C I A Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky
Schválené Slovenskou národnou radou uznesením zo 17. júla 1992 číslo 26
My, demokraticky zvolená Slovenská národná rada, slávnostne
vyhlasujeme, že tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť sa
naplnilo.
V tejto historickej chvíli deklarujeme prirodzené právo slovenského
národa na sebaurčenie tak, ako to zakotvujú aj všetky medzinárodné
dohody a zmluvy o práve národov na sebaurčenie.
Uznávajúc právo národov na sebaurčenie, vyhlasujeme, že aj my si chceme
slobodne utvárať spôsob a formu národného a štátneho života, pričom
budeme rešpektovať práva všetkých, každého občana, národov,
národnostných menšín a etnických skupín, demokratické a humanistické
odkazy Európy a sveta.
Touto deklaráciou Slovenská národná rada vyhlasuje zvrchovanosť
Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa.
Bratislava 17. júl 1992
SNR prijala Deklaráciu, HZDS sa tešilo,Mikloško hovoril o konci ČSFR
Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky má 30 rokov. Slovenská
národná rada (SNR) ju prijala 17. júla 1992 v čase, keď bola SR ešte
súčasťou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a prebiehali
rozhovory českej a slovenskej reprezentácie o ďalšom usporiadaní zväzkov
medzi Slovákmi a Čechmi.
Za prijatie deklarácie hlasovalo 113 zo 147 prítomných poslancov, 24
bolo proti a desiati sa hlasovania zdržali. TASR prináša výber vyjadrení
a udalostí, ktoré sa udiali krátko pred a po schválení Deklarácie, a o
ktorých informovala Tlačová kancelária Slovenskej republiky (TK SR).
Vtedajší predseda vlády SR Vladimír Mečiar v rozprave o Deklarácii
hovoril, že sa deklaruje rovnosť všetkých občanov SR, stupeň
intelektuálnej zrelosti slovenskej spoločnosti, ktorá je schopná vziať
osud do svojich rúk. Podľa správ TK SR zdôraznil, že Deklarácia je
politickým aktom, nie konštitučným a nevzniká ňou samostatný štát.
Niekdajší predseda klubu KDH v SNR František Mikloško naopak uviedol, že
ak SNR vyhlási zvrchovanosť SR a v auguste prijme slovenskú ústavu,
vzniká de facto nový štát. "V rámci Česko-Slovenska nastanú nedefinovateľné vzťahy,"
dodal Mikloško. KDH pred hlasovaním avizovalo, že bude proti
Deklarácii, keďže návrh deklaruje práva zakotvené už v ústavnom zákone o
česko-slovenskej federácii z roku 1968.
HZDS pri prijímaní Deklarácie hovorilo aj to, že vyhlásenie
zvrchovanosti by nemalo ovplyvniť vývoj ČSFR. SNS sa domnievala, že po
prijatí Deklarácie sa Slovensko stane viditeľnejšie pre zahraničie.
Schválenie Deklarácie vtedy vyzdvihol podpredseda vlády SR Milan Kňažko,
podľa ktorého malo prísť k Deklarácii už skôr. V jej prijatí vtedy
nevidel koniec československej vzájomnosti, ale naopak začiatok dobrých,
vyrovnaných partnerských vzťahov Čechov a Slovákov. Hovoril tiež o
konci centralizmu federácie.
Peter Weiss, ktorý bol v tom čase prvým podpredsedom SNR a šéfom SDĽ,
poukázal na šancu, ktorú Slovensko po schválení Deklarácie získalo.
Vtedajší český premiér Václav Klaus po schválení Deklarácie povedal, že
prijatie Deklarácie v SNR je očakávaný akt, ktorý z formálnoprávneho
hľadiska nespôsobí nijaký prevrat.
Prvý podpredseda Federálneho zhromaždenia Filip Šedivý po prijatí
Deklarácie povedal, že to v podstate nič neznamená. Vyhlásil, že otázkou
zostávajú ďalšie kroky na Slovensku. Šedivý sa vtedy obával, že ďalším
slávnostným aktom by mohla byť vyhlásená medzinárodnoprávna subjektivita
SR, čo by, podľa jeho slov, bol začiatok konca spoločného štátu.
František Mikloško z KDH vtedy už jasne povedal, že ČSFR sa rozpadá.
Kresťanskodemokratická strana označila za ďalší prejav zrútenia
česko-slovenskej federácie ohlásenú abdikáciu federálneho prezidenta
Václava Havla. Ten hneď po prijatí Deklarácie oznámil, že 20. júla 1992 o
18.00 h odstupuje z funkcie prezidenta ČSFR. Mečiar reagoval tým, že
Havlova abdikácia sa očakávala už dlhšie.
Vladimír Mečiar a Václav Klaus sa napokon na rokovaní v legendárnej
brnianskej vile Tugendhat 26. augusta 1992 dohodli na definitívnom
rozdelení Česko-Slovenska na dva samostatné štáty bez konania referenda.
V nadväznosti na prijatie Deklarácie o zvrchovanosti SR schválili
poslanci 1. septembra 1992 Ústavu SR. Po nadobudnutí jej účinnosti 1.
októbra 1992 sa zmenil názov Slovenská národná rada na Národná rada
Slovenskej republiky. Samostatná Slovenská a Česká republika vznikli 1.
januára 1993.
Hlas-SD: Deklarácia o zvrchovanosti SR bola významným medzníkom
Deklarácia o zvrchovanosti SR bola významným historickým medzníkom,
ktorý mal v podstatnej miere vplyv na rozdelenie federácie.
Skonštatovala to mimoparlamentná strana Hlas-SD v súvislosti s 30.
výročím prijatia deklarácie.
"Politická reprezentácia štátu na úrovni parlamentu vyslala signál,
že sme pripravení vytvoriť si samostatný štát a tak si formovať
budúcnosť slovenského národa," uviedla strana.
Deklaráciu prijali poslanci SNR 17. júla 1992, v čase, keď bolo
Slovensko ešte súčasťou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
(ČSFR). V tomto období už prebiehali rozhovory o ďalšom usporiadaní
zväzkov medzi Slovákmi a Čechmi, pričom k prijatiu deklarácie prišlo po
tom, keď sa už nepredpokladali významnejšie zvraty v rokovaniach o
ďalšom štátoprávnom usporiadaní ČSFR.
V nadväznosti na jej prijatie schválili poslanci 1. septembra 1992
Ústavu SR. Po nadobudnutí jej účinnosti 1. októbra 1992 sa zmenil názov
slovenského parlamentu na Národná rada (NR) Slovenskej republiky (SR).
Samostatná SR vznikla 1. januára 1993.
Výročie prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR je na základe zákona NR SR z 20. októbra 1993 pamätným dňom.
B. Kollár: Dnešný dátum patrí k najvýznamnejším v našej histórii
Dátum prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR patrí k najvýznamnejším v
našej najnovšej histórii, otvoril cestu k prijatiu Ústavy SR a pokojnému
rozdeleniu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na dva samostatné
a nadštandardne spriatelené štáty. Skonštatoval to predseda Národnej
rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) pri príležitosti 30. výročia
prijatia deklarácie. Hovorí o príležitosti zamyslieť sa, ako ďalej s
našou suverénnou štátnosťou. Podčiarkol, že o zvrchovanosť treba stále
zápasiť.
"Zvrchovanosť alebo suverenita nie je niečo imaginárne, ale ani
absolútne. O zvrchovanosť treba stále zápasiť, lebo štáty, ktoré
vstupujú do zmluvných vzťahov alebo do štátnych zväzkov, ako je
napríklad Európska únia, odovzdávajú časť svojej suverenity či už
zmluvnému partnerovi, alebo ju prenášajú na štátny zväzok," uviedol.
Šéf parlamentu vyhlásil, že Sme rodina sa považuje za dediča všetkých
politických programov z minulosti, ktoré smerovali k posilňovaniu
suverenity slovenského národa a jeho štátu. "Vieme však, že s
niektorými našimi suverénnymi právami sa musíme deliť s našimi
partnermi. Rozhodne však odmietame vytváranie nejakého európskeho
superštátu, ktorý by pohltil našu národnú suverenitu úplne," podotkol.
Dodal, že v niektorých otázkach si musíme ponechať sto percent
suverenity. Za najdôležitejšie označil otázky kultúrnej identity, etické
otázky, suverénne právo rozhodovať o tom, kto sa môže na naše územie
prisťahovať a ďalšie. "Naša predstava spočíva v jednotnej Európe
suverénnych národných štátov. Dnešné pripomenutie si 30. výročia
Deklarácie o zvrchovanosti SR tak nepokladám len za povinné pripomenutie
si významného výročia, ale aj za príležitosť zamyslieť sa, ako ďalej s
našou suverénnou štátnosťou," povedal Kollár.
Na pokojné a mierové rozdelenie Česko-Slovenska by sme podľa šéfa
parlamentu mali byť hrdí. Apeluje, aby sa nedehonestovala naša cesta k
samostatnosti znevažovaním aktérov týchto procesov. "Bez ich odvahy a rozvahy by nemusel príbeh spoločného štátu Slovákov a Čechov skončiť pokojne a priateľsky,"
zdôraznil. Odmieta názor, že k rozdeleniu česko-slovenského štátu došlo
neorganicky, proti vôli občanov a len vďaka neschopnosti vtedajších
vedúcich predstaviteľov politickej scény dohodnúť sa na podobe
spoločného štátu. "Nič nie je vzdialenejšie skutočnosti ako podobné
tvrdenia zväčša tých, ktorí neboli schopní pochopiť trendy vo vývine
nielen slovenskej spoločnosti, ale všeobecné trendy európskeho vývinu," uzavrel.
Premiér vyzdvihol odkaz prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR
Prijatie Deklarácie o zvrchovanosti SR je súčasťou unikátnej cesty k
slovenskej demokratickej samostatnosti. Skonštatoval to premiér Eduard
Heger (OĽANO) pri príležitosti 30. výročia prijatia deklarácie.
Podčiarkol, že moderný a demokratický národ si musí pripomínať významné
míľniky vlastnej histórie. Upozornil však aj na zneužívanie sviatku s
cieľom vyvolať nenávistné nálady.
"Deklaráciou o zvrchovanosti sa Slováci neprihlásili len k právu na
sebaurčenie, ale rovnako je dôležité, že tento emancipačný proces sa mal
odohrávať s rešpektom k právam každého občana, národov, národnostných
menšín, a to v súradniciach demokracie a humanizmu," uviedol
predseda vlády. V súčasnosti podľa neho vidieť, že rozhodnutie
definitívne rozdeliť Československo bolo správne a naše dva národy
neodcudzilo. Vyzdvihol pritom vzájomné vzťahy Čechov a Slovákov.
Pripomínaním si historických udalostí si podľa premiéra budujeme autentické vlastenectvo a hrdosť na svoju krajinu. "Vlastenectvo
však nemá nič spoločné s nacionalizmom a nenávistnými prejavmi. Výročia
prijatia Deklarácie o zvrchovanosti sa niekedy zneužívajú na vyvolanie
nacionalistických až nenávistných nálad, čím dochádza k dehonestovaniu
aj samotnej deklarácie," zdôraznil. Podotkol, že deklarácia umožnila
Slovensku stať sa emancipovaným národom pevne zakotveným v európskych a
transatlantických štruktúrach a takéto dehonestovanie si nezaslúži.
Premiér preto vyzýva, aby sa miesto vyvolávania nacionalistických vášní a
falošného vlastenectva pri takýchto príležitostiach radšej hovorilo o
tom, že chceme modernú, úspešnú a demokratickú krajinu, ako aj o
možnostiach dosiahnutia tohto cieľa.
M. Vetrák: Prijatie Deklarácie o zvrchovanosti bolo zásadným krokom
Pripomenutie si Deklarácie o zvrchovanosti SR nemôže byť prejavom
falošnej symboliky alebo nacionalizmu. V súvislosti s 30. výročím
prijatia deklarácie to uviedol predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej
rady SR Milan Vetrák (OĽANO).
"Slovensko po minulé roky veľakrát doplácalo na rôznych falošných
politikov, ktorí pod zámienkou zvrchovanosti doslova uniesli tento štát a
pripravili ho takmer o všetky hodnoty, ktoré uznáva demokratický svet," zhodnotil Vetrák s tým, že Slovensko sa z toho doteraz spamätáva.
Prijatie deklarácie bolo podľa Vetráka zásadným politickým krokom k samostatnosti Slovenskej republiky. "Deklarácia
o zvrchovanosti je vyjadrenie vôle štátotvorného slovenského národa
vytvoriť vlastný štát a spravovať si svoje záležitosti zvrchovane a
samostatne," povedal Vetrák.
Štátnu zvrchovanosť možno podľa neho považovať za kľúčovú aj pri vstupe
Slovenska do nadnárodných a medzinárodných organizácií. SR tak môže
samostatne rozhodovať o tom, ktorej časti svojej suverenity sa vzdá a
ktorú si ponechá. "Čo je v globalizovanom svete pri menších štátoch vždy poistka, že o ňu nepríde," skonštatoval.
Vetrák si pripomenutím výročia prijatia deklarácie vyjadruje rešpekt
všetkým, ktorí v minulosti opustili krajinu a v zahraničí sa potom
usilovali o to, aby sa zo SR stal samostatný zvrchovaný a demokratický
štát.
KDH: Sebavedomie národa sa nepotvrdzuje deklaráciami
Sebavedomie národa sa nepotvrdzuje deklaráciami, ale kvalitou
spravovania štátu. V tom má Slovensko stále výrazné rezervy. V
súvislosti s 30. výročím prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR to
uviedlo mimoparlamentné KDH.
"Dnes nečelíme iba veľkým výzvam v dôsledku energetickej, ekonomickej
krízy či vojny na Ukrajine. Naša krajina naďalej stojí aj pred vážnou
úlohou uspieť v pretrvávajúcom vnútornom zápase," skonštatovalo KDH.
Podľa neho si Slováci zaslúžia riadenie krajiny, ktoré šikovných
nevyháňa z domova, odídených pozýva vrátiť sa, úspešným nebráni v
rozvoji a zraniteľným podá pomocnú ruku.
"Po troch desaťročiach nezávislosti by to bola pre ľudí zásadná pozvánka neskrývať hrdosť na slovenský národ," vyhlásilo KDH.
PS: Prijatím deklarácie museli Slováci prevziať zodpovednosť
Prijatím Deklarácie o zvrchovanosti SR boli Slováci nútení prevziať
zodpovednosť za územie, svoje úspechy a zlyhania. V súvislosti s 30.
výročím prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR to uviedla Zora Jaurová z
mimoparlamentného hnutia Progresívne Slovensko. Výročie podľa nej dáva
príležitosť zamyslieť sa nad tým, ako to zvládli.
"Možno by sme sa po 30 rokoch mohli zamyslieť nad tým, či slovo
zvrchovanosť nepatrí tak trocha do minulého storočia a či by sme nemali
oslavovať skôr nezávislosť alebo ešte lepšie sebavedomie Slovenska," poznamenala.
Jaurová povedala, že SR sa za ostatných 30 rokov zásadne zmenila. V
súčasnosti je potrebné toto obdobie nielen reflektovať, vyzdvihnúť
úspechy, ale sa i poučiť z chýb. Treba podľa nej začať viac diskutovať
aj o tom, čo chce Slovensko ako samostatná, suverénna, nezávislá krajina
dosiahnuť.